O vedomostných kritériách (úvahy k stati L. Brima)
Autor v príspevku nadväzuje na stať z pera L. Brima venovanú významu jednotlivých vedomostných modalít („vedel“, „musel vedieť“, „mal vedieť“, „mal a mohol vedieť“ a pod.). Ako prvou sa zaoberá otázkou, či existuje len jedna, alebo viaceré úrovne, respektíve kritériá tzv. normatívnej vedomosti, teda nevedomosti, ktorá sa právne považuje za vedomosť. Dospieva pritom k záveru, že je možné uvažovať o dvoch úrovniach, kritériách – o kritériu ľahkej zistiteľnosti a kritériu primeranej zistiteľnosti. Následne sa autor venuje tomu, či sú vedomostné kritéria založené na tzv. nepravej povinnosti. Nazdáva sa, že pri normatívnej vedomosti nejde o žiadnu takúto povinnosť, ale len o otázku faktickej zistiteľnosti určitej skutočnosti, ktorej sa má normatívna vedomosť týkať. Ďalej sa autor zamýšľa nad vzťahom § 4 ods. 2 o. z. a osobitnými vedomostnými normami, pričom dospieva k záveru, že toto ustanovenie a tieto normy si nijako neodporujú, naopak, sú v súlade a vhodne sa dopĺňajú. Naostatok sa autor v príspevku zaoberá tým, či je zavinenie podmienkou toho, aby sa nevedomosť mohla považovať za normatívnu vedomosť. Na túto otázku autor odpovedá kladne.