Právo na odôvodnené rozhodnutie a algoritmizácia rozhodovacích systémov
Jednou z podstatných náležitostí, nielen súdnych, ale v podstate akýchkoľvek verejnoprávnych rozhodnutí je ich odôvodnenie. Takéto odôvodnenie musí spĺňať určité štandardy a ich nenaplnenie môže viesť minimálne k vytvoreniu priestoru pre napadnutie takéhoto rozhodnutia, v horšom prípade k porušeniu práva na spravodlivý proces. Táto práca sa bude zaoberať otázkou, aký minimálny štandard a v akých rozhodnutiach existuje pre odôvodnenia a či je možné ho naplniť aj pri algoritmickom rozhodovaní bez zásahu človeka, s ohľadom, mimo iné, na technickú komplikáciu predstavovanú problémom algoritmickej čiernej skrinky. Článok vychádza z Nálezu Ústavného súdu II. ÚS 2522/19, respektíve rozsudku ESĽP vo veci Paradiso a Campinelli proti Taliansku – rozsudky na seba vzájomne nadväzujúce, ktoré spomínajú aj automatizované rozhodovanie ako neprípustné, čo je záver ktorý sa tento článok snaží vyvrátiť. V neposlednej rade bude výsledok konfrontovaný s článkom 22 GDPR, respektíve primárne s francúzskou a maďarskou úpravou, ktorá rozširuje právo na vysvetlenie (právo pochopiteľnosti) subjektu.