(Ne)ústavné ústavné zvyklosti
Jedna z najvšeobecnejších a najrozšírenejších klasifikácií práva rozlišuje medzi písaným právom a nepísaným právom, respektíve medzi kodifikovanými prameňmi práva a nekodifikovanými prameňmi práva. Objavujú sa však aj tvrdenia, ktoré spochybňujú takéto delenie a prikláňajú sa skôr k existencii výlučne písaného práva. Pravdou je, že nepísané právo si nenašlo svoje uplatnenie vo väčšine odvetví (najmä súkromného, ale taktiež aj verejného) práva, ktoré tvoria právny poriadok Slovenskej republiky. Predsa len však v Slovenskej republike existuje právne odvetvie, v ktorom zohrávajú nepísané právo a nepísané pravidlá správania sa nie malú a nie bezvýznamnú úlohu. O tom, aké nepísané pravidlá vznikajú v procese výkladu a uplatnenia Ústavy Slovenskej republiky, a o tom, čí tieto pravidlá už možno klasifikovať ako „obyčaje“ alebo či zatiaľ ešte stále o nich možno pojednávať ako o „zvyklostiach“, sa dozvieme v nasledujúcom texte.