Východiská, štruktúra a všeobecná povaha protižidovskej legislatívy v nacionálno-socialistickom Nemecku po roku 1933
Uvedená štúdia je rámcovaná z hľadiska miesta, času a predmetu. Zameriava sa na právnepostavenie židovského obyvateľstva v Nemecku po roku 1933 so zreteľom na právne postavenie Židov voverejnej službe, slobodných povolaniach a robotníckych zamestnaniach. Štúdia pozostáva z troch častí.Prvá časť sa zameriava na ideologické postuláty, z ktorých vychádzalo nemecké protižidovské zákonodarstvo,teda predovšetkým na národ, rasu a rasový antisemitizmus. Druhá časť sa venuje diskriminačnejlegislatíve v rokoch 1933–1935 so zreteľom na zákon o obnove profesionálnej štátnej služby zo 7. apríla 1933a zákon o pripustení k advokátskej činnosti. Tretia kapitola je zameraná na vznik partikulárnej právnejúpravy voči židovským štátnym príslušníkom.Dôraz sa tu kladie primárne na zákon o ríšskom občianstvea jeho vykonávacie predpisy a sekundárne aj na tzv. norimberské zákony v širšom slova zmysle. Osobitnápozornosť je v príspevku venovaná aj ustanoveniam o výnimkách z protižidovskej legislatívy. Záver prácepredstavuje určité zovšeobecnenie nemeckej protižidovskej legislatívy, vyvodenie konkrétnych vlastnostítejto legislatívy najmä vo vzťahu k protižidovskej legislatíve niektorých európskych krajín v období2. svetovej vojny.